Život Prešova
online
online
Vodohospodári a ochranári obnovili dunajské ramená v Rusovciach
02.03.2014 Bratislava
Mohutné topole a vŕby, množstvo vzácnych živočíchov, ale aj bujný les s desiatkami rôznych druhov drevín, aký nemá na slovenskom úseku Dunaja obdobu. Reč je o prírodnej rezervácii Dunajské ostrovy. V jej časti – Rusovskom ramene sa nachádzali štyri prehrádzky z kameňa a betónu, ktoré tvorili bariéru pre tečúcu vodu a migrujúce živočíchy. Vďaka spolupráci vodohospodárov a ochranárov došlo k odstráneniu týchto prehrádzok a k prepojeniu v minulosti umelo izolovaných častí ramena. Práce na projekte sa realizovali v rámci medzinárodného programu LIFE+ Ochrana vtáctva Podunajska a podpory Ministerstva životného prostredia SR. Dokončili ich dnes.
„Vďaka tomuto projektu príde k opätovnému oživeniu ekosystému dunajských luhov v tejto oblasti,“ povedal generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody MŽP SR Rastislav Rybanič. „V posledných dvoch rokoch sa nám spoločne s ochranármi z BROZ podarilo dokončiť niekoľko pre Dunaj a Dunajské luhy veľmi podstatných revitalizačných opatrení – prepojenie Rusovského ramena je jedno z nich. V podobných aktivitách budeme aj naďalej pokračovať – najbližšie vytvorením biokoridoru v oblasti Bakanských ramien, ale aj zatiaľ jednou z najväčších environmentálnych akcií na Dunaji, ktorou je sprietočnenie Veľkolélskeho ramena. Začiatok prác na oboch lokalitách pripravujeme na začiatok marca 2014,“ dodal generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár.
V Rusovciach sa v minulosti nachádzali bohato rozvetvené mohutné dunajské ramená, ktoré oddeľovali viaceré ostrovy. Zásadná zmena vodného režimu ramien nastala pri realizácii stavby Vodného diela Gabčíkovo. Podľa pôvodného projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa mali stať ostrovy aj rameno súčasťou Hrušovskej zdrže – územie sa malo vyrúbať a zatopiť. Vzhľadom na hodnotu tohto územia a blízkosť zdrojov pitnej vody sa od tohto plánu upustilo a územie sa stalo poldrom (nachádza sa pod úrovňou hladiny vody vo vzdutej časti Dunaja). Pri bežných hladinách v Dunaji sú ostrovy a rameno od rieky oddelené nízkou hrádzou na brehu, pri vysokých vodných stavoch Dunaj nízku hrádzu prelieva a územie je zatápané.
„Vďaka odstráneniu všetkých priečnych bariér a vďaka opätovnému napojeniu viacerých priľahlých mokradí na ramenný systém došlo k zlepšeniu podmienok pre vodné druhy živočíchov, ryby majú opäť možnosť sa dostať na niektoré svoje prirodzené neresiská a vzácne druhy vtákov sa cítia bezpečnejšie na izolovaných ostrovoch. Svoje útočisko tu možno opäť nájde aj vták roku 2014 – bocian čierny, ktorý z Dunajských luhov v posledných rokoch takmer vymizol. Dôležitou úlohou realizovaných opatrení je možnosť lepšieho preplachovania ramien tečúcou vodou pri vyšších vodných stavoch, a nie ich sústavné zanášanie naplaveným materiálom ako tomu bolo doposiaľ,“ vyzdvihol vykonané revitalizačné opatrenia Matúš Kúdela z Katedry zoológie PriF UK.
„Jarné obdobie, ktoré patrí v lužnej krajine medzi tie najkrajšie a už teraz vytvára v okolitých lesoch koberce snežienok a nádhernú vôňu medvedieho cesnaku, bude mať pre Rusovské rameno a jeho ostrovy nielen nádych jari, ale aj nového začiatku. Už počas najbližšieho vegetačného obdobia budú mať živočíchy možnosť vyskúšať si staronové Rusovské rameno bez bariér,“ doplnil manažér projektu Tomáš Kušík.
Týmto sa však snahy ochranárov a vodohospodárov nekončia. Do budúcnosti chcú úplné sprietočnenie Rusovského ramena jeho opätovným napojením na Dunaj. V súčasnosti sa rameno plní iba vďaka priesakom z Dunaja alebo pri vysokých vodných stavoch.
Odbor komunikácie MŽP SR, Vodohospodárska výstavba, š.p.
„Vďaka tomuto projektu príde k opätovnému oživeniu ekosystému dunajských luhov v tejto oblasti,“ povedal generálny riaditeľ sekcie ochrany prírody MŽP SR Rastislav Rybanič. „V posledných dvoch rokoch sa nám spoločne s ochranármi z BROZ podarilo dokončiť niekoľko pre Dunaj a Dunajské luhy veľmi podstatných revitalizačných opatrení – prepojenie Rusovského ramena je jedno z nich. V podobných aktivitách budeme aj naďalej pokračovať – najbližšie vytvorením biokoridoru v oblasti Bakanských ramien, ale aj zatiaľ jednou z najväčších environmentálnych akcií na Dunaji, ktorou je sprietočnenie Veľkolélskeho ramena. Začiatok prác na oboch lokalitách pripravujeme na začiatok marca 2014,“ dodal generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Ladislav Lazár.
V Rusovciach sa v minulosti nachádzali bohato rozvetvené mohutné dunajské ramená, ktoré oddeľovali viaceré ostrovy. Zásadná zmena vodného režimu ramien nastala pri realizácii stavby Vodného diela Gabčíkovo. Podľa pôvodného projektu sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros sa mali stať ostrovy aj rameno súčasťou Hrušovskej zdrže – územie sa malo vyrúbať a zatopiť. Vzhľadom na hodnotu tohto územia a blízkosť zdrojov pitnej vody sa od tohto plánu upustilo a územie sa stalo poldrom (nachádza sa pod úrovňou hladiny vody vo vzdutej časti Dunaja). Pri bežných hladinách v Dunaji sú ostrovy a rameno od rieky oddelené nízkou hrádzou na brehu, pri vysokých vodných stavoch Dunaj nízku hrádzu prelieva a územie je zatápané.
„Vďaka odstráneniu všetkých priečnych bariér a vďaka opätovnému napojeniu viacerých priľahlých mokradí na ramenný systém došlo k zlepšeniu podmienok pre vodné druhy živočíchov, ryby majú opäť možnosť sa dostať na niektoré svoje prirodzené neresiská a vzácne druhy vtákov sa cítia bezpečnejšie na izolovaných ostrovoch. Svoje útočisko tu možno opäť nájde aj vták roku 2014 – bocian čierny, ktorý z Dunajských luhov v posledných rokoch takmer vymizol. Dôležitou úlohou realizovaných opatrení je možnosť lepšieho preplachovania ramien tečúcou vodou pri vyšších vodných stavoch, a nie ich sústavné zanášanie naplaveným materiálom ako tomu bolo doposiaľ,“ vyzdvihol vykonané revitalizačné opatrenia Matúš Kúdela z Katedry zoológie PriF UK.
„Jarné obdobie, ktoré patrí v lužnej krajine medzi tie najkrajšie a už teraz vytvára v okolitých lesoch koberce snežienok a nádhernú vôňu medvedieho cesnaku, bude mať pre Rusovské rameno a jeho ostrovy nielen nádych jari, ale aj nového začiatku. Už počas najbližšieho vegetačného obdobia budú mať živočíchy možnosť vyskúšať si staronové Rusovské rameno bez bariér,“ doplnil manažér projektu Tomáš Kušík.
Týmto sa však snahy ochranárov a vodohospodárov nekončia. Do budúcnosti chcú úplné sprietočnenie Rusovského ramena jeho opätovným napojením na Dunaj. V súčasnosti sa rameno plní iba vďaka priesakom z Dunaja alebo pri vysokých vodných stavoch.
Odbor komunikácie MŽP SR, Vodohospodárska výstavba, š.p.
0
www.ZIVOTPO.sk
